V dnešnej dobe je naivné predpokladať, že niečo dostanete len tak – zadarmo. Svet nás učí jednoduchej, ale neomylnej rovnici: čím viac dáme, tým viac sa nám vráti. Vo svete financií to platí dvojnásobne. Aj tá najmenšia zmena, či transakcia je spravidla sprevádzaná (ne)adekvátnym poplatkom. Na podobný scenár narazíte aj vtedy, ak sa rozhodnete investovať. Vaše peniaze sú v rukách odborníkov, ktorí pozorne analyzujú situáciu na trhu s cieľom zhodnotiť vašu investíciu. Za správu fondu do ktorého investujete pravidelne platíte tzv. management fee, teda správcovský poplatok. Je to ale nutné?
Za čo vlastne platíme?
Management fee, po slovensky správcovský poplatok je odmena, ktorú si nárokuje správca našich investícií. Ten má za úlohu monitorovať situáciu, analyzovať trh a sledovať trendy na finančnom trhu za cieľom dosiahnuť čo najvyššiu výkonnosť daného fondu. Väčšinou ide o banku, alebo správcovskú spoločnosť (DSS pri II. a III. pilieri)
Aktívne investovanie
Cieľom investorov je celkom logicky maximalizácia zisku. Toto tvrdenie je však veľmi abstraktné. V skutočnosti sa snažia dosiahnuť istý štandard – trhový výnos, čo je priemerný výnos všetkých akcií obchodovaných na danom trhu. Takéto investovanie sa nazýva aktívne, pretože je riadené manažérom – správcom fondu.
Ak ale za takúto službu platíte správcovský poplatok, očakávate, že výnos vašej investície bude presahovať benchmark. V praxi to je ale inak – dosiahnuť priemerný trhový výnos je veľmi ťažké a prekonať ho je takmer nemožné a dlhodobo neudržateľné.
Ako by to ale vyzeralo, keby sa naše investície riadili samy?
Žijeme v dobe, v ktorej sa takmer všetko automatizuje a výpočtová technika zvládne stále náročnejšie a náročnejšie úkony. Napríklad sledovať vývoj trhu. A práve to je podstatou pasívneho (indexového) investovania. Na rozdiel od toho aktívneho nemá za úlohu prekonať trh, ale jednoducho ho kopírovať. Na to ale nepotrebujeme správcov, riadiacich naše investície.
Tu prichádzame k jednej z najväčších výhod pasívneho investovania: žiadny správcovský poplatok!
Ako je to možné?
Pri pasívnom investovaní sa investuje do indexov, teda skupiny cenných papierov obchodovaných na určitom trhu. Typickým príkladom pasívneho investovania sú ETF fondy, teda fondy obchodované na burze.
Indexov existuje hneď niekoľko, ale v princípe fungujú všetky rovnako – sledujú trh ako celok. Zohľadňujú aj veľkosť jednotlivých sektorov v ekonomike a taktiež veľkosť firiem, aby čo najvernejšie odzrkadľovali charakter ekonomiky.
Najznámejším indexom je americký index S&P 500. Je zložený z akcií piatich stoviek najúspešnejších amerických firiem. Podiel jednotlivých firiem na zložení indexu zodpovedá ich trhovej hodnote. Napríklad akcie Microsoftu majú v indexe S&P 500 váhu 5,5%, akcie Apple 5,3%, akcie Amazonu 4,0% atď.
Keďže index len kopíruje určitý trh, nepotrebuje aktívne riadenie. Investori teda neplatia správcovský poplatok, a tak dosahujú väčšie zisky.
Agentúra S&P pravidelne publikuje report SPIVA (S&P Indices Vs Active Management), ktorý okrem iného udáva aj to, koľko percentám aktívnych amerických manažérov sa podarí prekonať benchmark, v tomto prípade index S&P 500.
Za posledných päť rokov prekonalo index S&P 500 iba 19,4% aktívnych manažérov. Z dlhodobejšieho hľadiska je toto číslo ešte menšie. Tu ale niečo nesedí.
Skúsme si to zhrnúť: 80% aktívnych manažérov nedokáže prekonať výkonnosť indexu S&P 500. Tých manažérov, ktorým za ich služby pravidelne platíme management fee. Oplatí sa platiť za niečo, čo nám v konečnom dôsledku prinesie menší profit?
Neoplatí.
Teda, vo väčšine prípadov sa to neoplatí. Aj aktívne investovanie do podielových fondov má zmysel, najmä ak sa jedná o klienta vo vyššom veku investujúceho na kratšie časové obdobie. V takom prípade je lepšie investovať konzervatívnejšie, najmä do štátnych a korporátnych dlhopisov. Tu je ale naozaj reč o ľuďoch tesne pred dôchodkovým vekom.
Na druhej strane, ľudia v produktívnom veku nemajú dôvod investovať do podielových fondov a platiť management fee. Pre lepšiu ilustráciu uvediem rozdiel medzi investovaním do ETF fondu a investovaním do podielového fondu.
Netreba sa báť.
Pasívne – indexové investovanie je na Slovensku stále v plienkach. Zdá sa, že sa radšej necháme ukrátiť o vlastné peniaze, zbytočne platíme poplatky a investujeme príliš konzervatívne.
Na druhú stranu, povedomie o inteligentnejších spôsoboch investovania rastie, a veríme že Slovensko je na dobrej ceste k inovatívnejšiemu finančnému premýšľaniu.
