Hoci spomínaná informácia nepatrí k novinkám, je zaujímavé, že sa úverom na Slovensku darí od začiatku ich vzniku. V súčasnosti je až 35% domácnosti zadlžených. Slovensko sa stalo európskou raritou, keď počas finančnej krízy nedošlo k poklesu záujmu o úvery. Rastúci trend, zaznamenávajú pôžičky na dovolenky, darčeky, pričom tak ako to už býva zvykom, ľudia veria nie vždy úprimným reklamám.
Vráťme sa ale k meritu veci. Dlhy ako také sú bežné aj v zahraničí, najčastejšie pri pôžičke na kúpu nehnuteľnosti. Kde však narážame na problém je schopnosť splácať svoje dlhy. Podľa najnovších prieskumov počet exekúcii z dôvodu neschopnosti splácať úver predstavujú hrozivé číslo – 3 milióny. Tento počet je každoročne doplnený o 600000 nových exekučných konaní. To ale podľa viacerých odborníkov nepredstavuje finálne číslo, keďže mnohé prípady neschopnosti splácať sa ešte nedostali do štádia exekúcie. Celkovo štatistiku nie je možne vytvoriť aj z toho dôvodu, že je vedená na exekúcie, a nie na osoby, pričom na jednej osobe môže byť vedených niekoľko exekučných konaní.
Úvery na bývanie v minulom roku lámali rekordy. Ani neustále rastúce ceny nehnuteľností nezastavili Slovákov, aby využili neobyčajne nízke úroky na úveroch na bývanie. Na nových a refinancovaných hypotékach sme si požičali na bývanie viac ako deväť miliárd eur. To súviselo s refinančným boomom, ktorý nastal po marci, keď začal platiť zákon o lacnejšom predčasnom splatení hypoték.
Posledné výsledky z Národnej banky Slovenska uvádzajú, že v roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie – až 9,6 miliardy eur za celý bankový sektor, čo predstavuje 50 % nárast oproti roku 2015. Silné boli hlavne máj a jún, keď banky predali objem úverov za viac ako miliardu eur na mesiac.
Spotrebiteľských úverov podľa čísiel Národnej Banky Slovenska bolo v roku 2008 poskytnutých v objeme cca 4 miliardy eur. V minulom roku to predstavovalo objem takmer 6 miliárd eur. Je dôležite si uvedomiť, že pôžičky poskytujú nielen banky, ale aj lízingové spoločnosti a spoločnosti splátkového predaja.
Regulácia nebankového trhu síce nezabránila rastu zadlženosti, no prispela k zníženiu RPMN na nebankových pôžičkách. Dotklo sa to predovšetkým malých úverov s kratšou dobou splatnosti. Strata podielu nebankových spoločností na spotrebiteľskom financovaní je markantná, zo 43 % v roku 2008 klesli na 20 % v roku 2016.
Aj nebankové subjekty sa prispôsobujú. Predtým preferované nebankové úvery na nízke sumy do 1500 eur, ktoré mali krátku dobu splatnosti t.j. do 1 roka sú na zostupe. V súčasnosti ich nahradzujú úvermi s dlhšou dobou splatnosti a vo výške nad 6500 eur. Zmena je spôsobená výškou max. RPMN, ktoré môžu nebankové spoločnosti ponúknuť. Malé úvery s krátkou dobou splatnosti mali jednoducho problém splniť limit RPMN.
V porovnaní zadlženia zahraničných domácnosti existujú niektoré krajiny, ktoré sú zadlžené viac ako Slovensko. Základný rozdiel je v schopnosti splácať dlhy. Zahraničné domácnosti majú totiž viac finančných aktív, a teda v prípade krízy vedia aktíva speňažiť a dlhy splácať. Slovenské domácnosti majú minimálne alebo žiadne finančne aktíva, a preto je ich schopnosť splácať dlhy nižšia.
Je prirodzené, že ľudia sa správajú menej obozretne počas „dobrých časov“ rozkvetu ekonomiky. Majú peniaze a tie míňajú. Je však dôležite si pamätať, že po týchto časoch môže prísť znova ku kríze – ako pred pár rokmi. Mali by sme sa teda zamyslieť, či je naozaj účel, pre ktorý sa chystáme zadlžiť, nutný. V prípade, ak je účel zadlženia opodstatnený, je dôležité získať efektívnu pôžičku s dobrými podmienkami na skoršie vyplatenie.
